Plny_potencial

Možno ľudia nie sú len zrnká prachu vo vesmíre.

Denne vidím ľudí bojovať proti svojim strachom.
Bojovať za život, taký aký by chceli žiť.
Bojovať za svoje sny.

Vidím ako sa trápia, smútia, premýšľajú.
Premieňajú strach v odvahu a smútok v nádej.

Vidím ľudí, ako sa radujú z malých úspechov oveľa viac ako z tých veľkých.

Vidím ľudí, ktorí zažívajú radosť po tom, ako si dovolia nostalgiu a ponoria sa do skutočnej zraniteľnosti.

Vidím ľudí, ktorí cez všetko to, čo by chceli nevidia to, čo majú.

Vidím ľudí, ktorí si, pred mojimi očami, uvedomujú kým vlastne celý ten čas sú.

Vidím tých, ktorí začínajú chápať kým skutočne chcú byť.

Vidím ľudí, ktorí si uvedomujú, že zabudli na to čo je skutočné.

Vidím tých, ktorím sa otvárajú dvere možností, tých ktorí “zrazu” vidia možnosti, o ktorých snívali, dostupné ihneď.

Vidím ako najtemnejšie chvíle predchádzajú tým, ktoré otvárajú oči a stávajú sa tými najjasnejšími momentmi.

Vidím najvyššiu formu odvahy človeka v jeho zraniteľnosti. Jeho najväčšiu silu priznať si pravdu o sebe, sám pred sebou.

Kto vlastne skutočne si?