INESS

Vláda včera poslala do parlamentu návrh zákona o nových pravidlách práce prostredníctvom digitálnych platforiem. Ide o transpozíciu európskej smernice do slovenskej legislatívy. Kritickým bodom navrhovaných zmien je otázka, či štát začne považovať pracovníkov digitálnych platforiem za ich zamestnancov. 🧐
Hoci to môže znieť ako snaha o zlepšenie životnej úrovne a pracovných podmienok pracovníkov, zahraničné príklady a výskumy ukazujú, že výsledkom bývajú skôr nezamýšľané dôsledky a zhoršenie situácie samotných pracovníkov. 😶

Po prvé, výskumy naznačujú, že týmto spôsobom sa nedá dlhodobo a udržateľne zvýšiť životná úroveň ľudí pracujúcich cez platformy. Snahy o zvýšenie zárobkov, napríklad prostredníctvom povinnosti platiť minimálnu mzdu, viedli k nárastu ponuky poskytovateľov a poklesu dopytu zo strany zákazníkov. Výsledkom bolo, že celkové príjmy pracovníkov sa nezmenili. Štát dokáže nanajvýš zmeniť štruktúru odmeňovania – pracovníci dostanú menej v peňažnom vyjadrení a viac v rôznych zamestnaneckých benefitoch. 💶

Po druhé, so zamestnaneckým pomerom by práca na platforme stratila mnohé výhody, pre ktoré ju dnes pracovníci využívajú. Ľudia si často vyberajú prácu na platformách práve pre vysokú mieru flexibility a voľnosti. Privyrábajú si takto popri inom zamestnaní alebo ju využívajú ako dočasné riešenie svojej životnej situácie. Ak sa budú musieť stať zamestnancami, prídu o značnú časť týchto výhod. ❌

Po tretie, snahy spraviť z pracovníkov zamestnancov narúšajú hlavnú pridanú hodnotu a inovatívnosť digitálnych platforiem. Tie vďaka internetu a digitálnym aplikáciám dokázali výrazne znížiť transakčné náklady medzi poskytovateľmi služieb a ich zákazníkmi. Vďaka týmto inováciám šetria náklady na manažment a prevádzku, ktoré sú spojené s tradičnými formami podnikania. Ak budú musieť začať zamestnávať svojich pracovníkov, zvýši to ich organizačné náklady a tento inovatívny biznis model sa postupne priblíži bežnému podnikaniu. 💸😬

Viac o týchto problémoch sme písali v štyroch článkoch, ktoré nájdete v komentári. 📲

Nalaďte si dnes na Rádiu Expres o 12 reláciu Braňo Závodský naživo. Radovan Ďurana z INESS bude diskutovať o dôchodkoch (aj o tých trinástych).

Vodičom zdieľanej ekonomiky niet pomoci: nikto im nedokáže zvýšiť hodinové zárobky

V knihe Pokrok bez povolenia som mal podkapitolu s názvom: „Uber neurčuje a ani nemôže určovať cenu cestovného; ak sa vám nepáči zárobok, odinštalujte aplikáciu.“ V nej som vysvetlil, že platformy nemajú vplyv na to, koľko budú vodiči v konkrétnom meste zarábať. Ony len hľadajú cenu, pri ktorej sa vyčistí trh: na ulici nezostanú zákazníci bez odvozu a mestom nebudú krúžiť prázdne autá bez zákazníkov...

Predstavte si, že sa nejaký politik nechá uniesť paleoemóciami a prinúti Bolt zvýšiť zárobky vodičov o 30 %. Čo sa stane? Na platforme začne jazdiť viac vodičov a existujúci vodiči budú jazdiť dlhšie. Zároveň ju však prestane využívať časť zákazníkov. Pôjdu radšej pešo, využijú MHD, odvezú sa vlastným autom alebo zostanú doma. Výsledkom vyšších taríf tak bude nižšia vyťaženosť áut. Vodičom bude dlhšie trvať, kým nájdu zákazníka, a ich hodinový zárobok môže klesnúť. Za jednu jazdu síce dostanú viac, ale tých jázd bude menej.

Znie to ako pekná teória, ale veríte jej? Možno si poviete, že predsa musí existovať spôsob, ako vodičom pomôcť zarábať viac. To isté si povedali politici v Seattli, kde zaviedli minimálnu mzdu pre vodičov na platformách a tým približne zdvojnásobili zárobok za jednu jazdu. Spočiatku to skutočne viedlo k vyššej hodinovej mzde. Postupne však vyššie sadzby prilákali viac vodičov a zároveň odradili časť zákazníkov. Výsledkom bolo, že v priebehu niekoľkých mesiacov sa hodinové zárobky vodičov vrátili na pôvodnú úroveň. To sú závery novej štúdie, ktorú ekonómovia publikovali začiatkom tohto roka.

Jej autori ukázali, že vodiči síce zarábali viac za jednu jazdu, ale celkový počet jázd za deň klesol, aj keď v aute trávili približne rovnaký čas ako predtým. Viac jazdili alebo skôr stáli naprázdno. Zároveň im klesli príjmy z prepitného, ktoré zákazníci môžu nechať vodičom.

Pozor: záverom nemá byť, že zavedením minimálnej mzdy sa vlastne nič nestalo, lebo nakoniec vodiči zarábali rovnako. Stalo sa toho viacej. Po prvé, klesla efektivita využívania kapitálu (auta) a práce (ľudia točiaci volantom). Po druhé, uskutočnilo sa menej vzájomne výhodných výmen. Všetci zákazníci, ktorí si pre vyššiu cenu službu neobjednali, prišli o možnosť výmeny, ktorá im predtým dávala zmysel. Ekonómovia to nazývajú stratou mŕtvej váhy.

Odkaz na celý text v komentároch...