Pectus

Marián Šidlík
Útržky z mojich rán

Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sa zachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených koľajach, nepozorovateľne pred zrakmi ostatných sa môže udiať priveľa. Šidlíkove pochybnosti a znepokojujúce správy pritom ukrývajú útechu, vnútornú vyrovnanosť, akú môže získať jedine človek odkázaný sám na seba. Niežeby nezáležalo na tom, čo sa napokon povie, no väčší dôraz sa kladie na privolanie intímnej chvíle, na navodenie atmosféry či zanechanie dojmu.

Ľudovít Petraško
Spod prachu zabudnutia

Nič vraj nie je staršie ako včerajšie noviny – toto obľúbené tvrdenie platí iba podmienečne. V dobovej tlači, práve tak ako v knižkách zabudnutých autorov, sa totiž oplatí zalistovať i po desaťročiach, ba stáročiach, pravda, ak nás neodradí prach, ktorým zapadajú v knižniciach. Dozvieme sa všeličo: ako sa javil Šariš či vôbec Horné Uhorsko nemeckým cestovateľom v 18. i 19. storočí, ako vnímali postavenie Slovákov v mnohonárodnom štátnom útvare, ale aj o udalostiach novšej histórie, ktorá mala na východe Slovenska neraz špecifickú podobu. A pripomenieme si aj umelcov, tunajších rodákov, ktorým sa dostalo uznania vo svete. Takto hádam tiež pochopíme, odkiaľ sme vyšli, a tiež, kde má pôvod nejeden predsudok, ktorý sa so zarážajúcou húževnatosťou drží pri živote.